Internet je plný informácií. Jedny sú pravdivé, druhé nepravdivé, iné overené a iné neoverené. Niektoré sa šíria vedome a niektoré zas nevedome. Ďalšie informácie sú pre zábavu a ďalšie dopomáhajú propagande. A k tomu všetkému sa dokonca používajú aj rôzne anglicizmy, ako hoax, dezinformácie či misinformácie.
Celkom chaos, nie? Poďme sa preto spolu pozrieť, čo jednotlivé pojmy znamenajú.
Čo je dezinformácia?
Podľa Slovníka cudzích slov je dezinformácia zámerné uvedenie nesprávnych informácií. Jej šíriteľ vie, že informácia je fakticky nesprávna. No aj napriek tomu ju vedome šíri. Jej cieľom je ovplyvniť a oklamať určitú skupinu ľudí. Vytvoriť chaos a pochybnosť o tom, čo je pravdivé a častokrát aj znížiť dôveru v autoritu, ktorá riadi spoločnosť.
Ako sa dá dezinformácia rozpoznať od pravdivej informácie?
Dezinformácia je prispôsobená tak, aby sa jej dalo ľahko uveriť. Preto si treba vždy overiť dôveryhodnosť informácie. Dôležité je zistiť, z akého zdroja informácia pochádza, kto je jej autorom a kto vlastní dané médium.
Obozretnosť pri informáciách môžeme nadobudnúť, tým, že nebudeme čítať len titulok, ale prečítame si celú správu.
Titulky sú písané tak, aby upútali našu pozornosť. Častokrát sú písané veľkým písmom s množstvom výkričníkov a otáznikov, aby v čitateľovi vzbudili hnev či strach.
Taktiež netreba zabúdať, že kým začneme článok čítať, treba si overiť kto a kedy ho napísal. Na sociálnych sieťach sa totiž môžeme často stretnúť s článkami, ktoré na prvý pohľad vyzerajú aktuálne, ale sú niekoľko rokov staré. Ďalej netreba zabúdať ani na to, aby sme si všímali zdroje, ktoré autor uvádza vo svojom článku. Sú dôveryhodné? Dajú sa dohľadať? Sú rovnaké ako v článku, ktorý čítam?
Dezinformácie sa nešíria len prostredníctvom statusov, článkov, ale aj prostredníctvom obrázkov. S nimi sa dá veľmi ľahko manipulovať. Môžu byť prikrášlené, fotomontážne dotvorené, či vytrhnuté z kontextu, aby dokreslili úplne inú situáciu. Na internete sa im enormne darí. Jedným z dôvodov je, že ľudia si nevedia overiť, či sú pravdivé. Preto obrázky odporúčame skontrolovať.
Najjednoduchšie sa overujú, cez prehliadač Google Chrome. Ten má túto funkciu zabudovanú. Stačí na obrázok kliknúť pravým tlačidlom myši a zvoliť funkciu ,,Hľadať obrázky pomocou funkcie Google Lens“. Ak Google Chrome nevyužívate, odporúčame TinEye alebo images.google.com, kde sa dá pomocou webovej adresy obrázka overiť či fotografie s článkom skutočne súvisia.
Ako sa však líši dezinformácia od misinformácie?
Misinformácia je nepravdivá informácia, ktorá sa šíri nevedome a bez úmyslu poškodiť. Takže keď sa nad tým zamyslíme, tak každá dezinformácia môže byť misinformáciou, ak je prezdieľaná niekým, kto si pravdivosť informácie neoverí.
A je niečo horšie ako dezinformácia a misinformácia? Áno, Hoax!
Hoax je nevyžiadaná, poplašná, účelovo upravená a polopravdivá správa. Často varuje pred nebezpečenstvom, vírusom, žiada o naliehavú pomoc, sľubuje rýchle zbohatnutie či prosí o okamžité rozoslanie správy všetkým známym a priateľom. Vie vzbudiť pocit viny a ohrozenia. Šíri sa prostredníctvom mailov, správ a sociálnych sietí. Ich odhaľovaniu a vyvracaniu sa venuje aj Polícia SR, preto vám odporúčame sledovať Hoaxy a podvody – Polícia SR.
