Categories
hidden

Ako dobré diskusie pomohli Dobrým novinám k skvelým výsledkom

Ako dobré diskusie pomohli Dobrým novinám k skvelým výsledkom

Diskusie na profiloch médií a inštitúcií na sociálnych sieťach sú plné nenávisti a dezinformácií. Ak sa s nimi nič nerobí, nie sú problémov pre spoločnosť ako takú, ale aj priamo pre samotné značky a inštitúcie, ktoré tak na svojich profiloch dávajú priestor škodlivému obsahu. Aj preto vznikli Elfovia, ktorí moderujú obsah pre niekoľko slovenských a českých médií a vytvárajú priestor pre slušné diskusie na internete.

Skvelým príkladom je spolupráca s mediálnym domom Dobré médiá, ktorý patrí do prvej desiatky lídrov slovenského internetu. Tie sú hodnotovo jasne orientované aj preto sú ich profily častým terčom trollov, ktorí tam šíria toxický obsah a zamorujú ich profily. Len za posledné štyri mesiace (od 1.6.2022) pod príspevkami Dobrých novín pribudlo viac než 300 000 komentárov.

Elfom sa za ten čas podarilo prejsť z nich takmer 250 000, pričom vymazať alebo skryť museli viac než 21 600 komentárov. Príkladom príspevkov, kde bolo skrytých komentárov viac ako zvyčajne, je prejav prezidentky na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN.

Moderovanie diskusie pre toto médium sa od ostatných mierne líšila. Skrývané neboli len najhoršie vulgarizmy a dezinformácie. Dobré noviny sa rozhodli skrývať aj komentáre, ktoré nemali žiadnu výpovednú hodnotu, urážali ostatných diskutujúcich, zakladali sa na nepodložených tvrdeniach, obsahovali hrubý slovník. Ban dostali používatelia, ktorých komentáre museli byť opakovane mazané alebo skrývané.

Akú zmenu spozorovali Dobré noviny za tento čas na svojej stránke?

Počet real users sa zvýšil o takmer pol milióna. Kým v júni ich bolo približne 715 000, počas júla a augusta sa ich počet zvýšil na 855 000, nasledujúci mesiac na 1,05 milióna a v októbri to bolo už 1,2 milióna real users

A čo viac, kultivovanejšie a slušnejšie diskusie sa stali atraktívnejšími aj pre tých používateľov, ktorí predtým do diskusií nijako neprispievali. Takto pribúdalo nielen viac zdvorilých komentárov, ale aj nových a zaujímavých príspevkov, vyjadrených s rešpektom voči ostatným diskutujúcim.

Ďalším zaujímavým ukazovateľom je počet nových sledovateľov stránky. V období od januára do júna 2022 pribudlo 2 000 sledovateľov. Za štyri mesiaca našej moderácie Dobré noviny začalo sledovať viac ako 5 000. S tým samozrejme súvisí aj vyššia interakcia, vyšší počet likov a kliknutí na články. Potvrdilo sa, že čistá diskusia pod článkom zvyšuje záujem čitateľov o článok samotný.

Spolupráca s mediálnym domom Dobré médiá tak ukazuje, že bojovať s dezinformáciami a nenávisťou na sociálnych sieťach prináša aj konkrétne biznisové výsledky. Ľudia si zaslúžia dobré diskusie nielen pod Dobrými novinami, ale v celom priestore sociálnych sietí. Veríme preto, že podobných užitočných a efektívnych spoluprác bude len rásť.

Categories
unhidden

Ako dobré diskusie pomohli Dobrým novinám k skvelým výsledkom

Viac info

Categories
unhidden

Vyhrali sme špeciálne ocenenie

Viac info

Categories
hidden

Vyhrali sme špeciálne ocenenie

Vyhrali sme špeciálne ocenenie.

Počas víkendu sa uskutočnil prvý hackhaton zameraný na dezinformácie.

Spolu s GoodRequest sme vytvorili súťažný tím a celé dva dni sme vymýšľali, brainstormovali, hľadali a vytvárali spôsoby, ako zrýchliť a zefektívniť prácu našich elfov pomocou nového softwaru.

A výsledok?

Vyhrali sme špeciálne ocenenie poroty!

Predstavitelia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyjadrili záujem ďalej pokračovať v dialógu nad naším prototypom. Tešíme sa.

Ďakujeme Campus Cowork za skvelú organizáciu a možnosť byť súčasťou tak skvelej akcie.

Tešíme sa na pokračovanie.

Categories
unhidden

Elfovia proti Trollom. Žiaden nový fantastický film, ale reality na sociálnych sieťach

Viac info

Categories
unhidden

Elfovia bojujú za online priestor bez dezinformácií

Viac info

Categories
hidden

Pomocou tohto testu si overíte pravdivosť informácie

Pomocou tohto testu si overíte pravdivosť informácie

Žijeme v informačnom boome a chaose. Častokrát ani nevieme, čomu sa dá veriť.  Niekto uverí pravde, niekto zas dezinformácii či hoaxu. Môže sa to stať každému z nás. Preto Sarah Blakeslee z Kalifornskej univerzity v Chico’s vytvorila CRAAP test. Prostredníctvom otázok z tohto CRAAP testu si vieme overiť a vyhodnotiť, či informácia je dôveryhodná alebo nie.

CRAAP predstavuje: Currency, Reliability, Authority, Accuracy, Purpose.

Currency – Aktuálnosť informácie: Kedy bola informácia zverejnená? Bola informácia editovaná alebo aktualizovaná?

Reliability – Spoľahlivosť informácie: Je táto informácia spoľahlivá? Pre koho je informácia určená? Dal by sa zdroj informácie publikovať vo výskumnej práci?

Authority – Zdroj informácií: Kto je autorom, vydavateľom alebo sponzorom? Existujú na nich kontaktné údaje? Je autor kvalifikovaný písať na danú tému?

Accuracy – Presnosť, spoľahlivosť, pravdivosť a správnosť informácie: Odkiaľ pochádzajú informácie? Sú informácie podložené? Boli informácie skontrolované alebo posúdené? Dá sa overiť niektorá z informácií v inom zdroji? Vyskytujú sa v texte pravopisné, gramatické alebo typografické chyby?

Purpose – Účel informácie: Aký je účel informácií? Informovať, učiť, predávať, pobaviť alebo presvedčiť? Vyjadrujú autori/sponzori svoje zámery alebo účel jasne? Je informácia skutočnosťou, názorom alebo propagandou? Je uhol pohľadu objektívny a nestranný? Nesú informácie politickú, ideologickú, kultúrnu, náboženskú, inštitucionálnu alebo osobnú zaujatosť?

Nájsť informáciu je ľahké. No vytriediť a overiť najspoľahlivejšie informácie od nepresných informácií je už ťažšie. Preto veríme, že aj vďaka CRAAP testu si budete vedieť vyhodnotiť, či je informácia pravdivá alebo nie.

Categories
unhidden

Pomocou tohto testu si overíte pravdivosť informácie

Viac info

Categories
hidden

Aký je rozdiel medzi dezinformáciou, misinformáciou a hoaxom?

Aký je rozdiel medzi dezinformáciou, misinformáciou a hoaxom?

Internet je plný informácií. Jedny sú pravdivé, druhé nepravdivé, iné overené a iné neoverené. Niektoré sa šíria vedome a niektoré zas nevedome. Ďalšie informácie sú pre zábavu a ďalšie dopomáhajú propagande. A k tomu všetkému sa dokonca používajú aj rôzne anglicizmy, ako hoax, dezinformácie či misinformácie.

Celkom chaos, nie? Poďme sa preto spolu pozrieť, čo jednotlivé pojmy znamenajú.

Čo je dezinformácia?

Podľa Slovníka cudzích slov je dezinformácia zámerné uvedenie nesprávnych informácií. Jej šíriteľ vie, že informácia je fakticky nesprávna. No aj napriek tomu ju vedome šíri. Jej cieľom je ovplyvniť a oklamať určitú skupinu ľudí. Vytvoriť chaos a pochybnosť o tom, čo je pravdivé a častokrát aj znížiť dôveru v autoritu, ktorá riadi spoločnosť. 

Ako sa dá dezinformácia rozpoznať od pravdivej informácie?

Dezinformácia je prispôsobená tak, aby sa jej dalo ľahko uveriť. Preto si treba vždy overiť dôveryhodnosť informácie. Dôležité je zistiť, z akého zdroja informácia pochádza, kto je jej autorom a kto vlastní dané médium.

 

Obozretnosť pri informáciách môžeme nadobudnúť, tým, že nebudeme čítať len titulok, ale prečítame si celú správu.

Titulky sú písané tak, aby upútali našu pozornosť. Častokrát sú písané veľkým písmom s množstvom výkričníkov a otáznikov, aby v čitateľovi vzbudili hnev či strach.

Taktiež netreba zabúdať, že kým začneme článok čítať, treba si overiť kto a kedy ho napísal. Na sociálnych sieťach sa totiž môžeme často stretnúť s článkami, ktoré na prvý pohľad vyzerajú aktuálne, ale sú niekoľko rokov staré. Ďalej netreba zabúdať ani na to, aby sme si všímali zdroje, ktoré autor uvádza vo svojom článku. Sú dôveryhodné? Dajú sa dohľadať? Sú rovnaké ako v článku, ktorý čítam?

Dezinformácie sa nešíria len prostredníctvom statusov, článkov, ale aj prostredníctvom obrázkov. S nimi sa dá veľmi ľahko manipulovať. Môžu byť prikrášlené, fotomontážne dotvorené, či vytrhnuté z kontextu, aby dokreslili úplne inú situáciu. Na internete sa im enormne darí. Jedným z dôvodov je, že ľudia si nevedia overiť, či sú pravdivé. Preto obrázky odporúčame skontrolovať.

Najjednoduchšie sa overujú, cez prehliadač Google Chrome. Ten má túto funkciu zabudovanú. Stačí na obrázok kliknúť pravým tlačidlom myši a zvoliť funkciu ,,Hľadať obrázky pomocou funkcie Google Lens“. Ak Google Chrome nevyužívate, odporúčame TinEye alebo images.google.com, kde sa dá  pomocou webovej adresy obrázka overiť či fotografie s článkom skutočne súvisia.

Ako sa však líši dezinformácia od misinformácie?

Misinformácia je nepravdivá informácia, ktorá sa šíri nevedome a bez úmyslu poškodiť. Takže keď sa nad tým zamyslíme, tak každá dezinformácia môže byť misinformáciou, ak je prezdieľaná niekým, kto si pravdivosť informácie neoverí.

A je niečo horšie ako dezinformácia a misinformácia? Áno, Hoax!

Hoax je nevyžiadaná, poplašná, účelovo upravená a polopravdivá správa. Často varuje pred nebezpečenstvom, vírusom, žiada o naliehavú pomoc, sľubuje rýchle zbohatnutie či prosí o okamžité rozoslanie správy všetkým známym a priateľom. Vie vzbudiť pocit viny a ohrozenia. Šíri sa prostredníctvom mailov, správ a sociálnych sietí. Ich odhaľovaniu a vyvracaniu sa venuje aj Polícia SR, preto vám odporúčame sledovať Hoaxy a podvody – Polícia SR.

Categories
unhidden

Aký je rozdiel medzi dezinformáciou, misinformáciou a hoaxom?

Viac info